Vďaka projektu Rady Európy - RPPE, ktorý je zameraný na experimentálne overovanie plurilingvistického prístupu vo výučbe rómskych žiakov, sme v utorok 18. júna 2024 realizovali výlet pre žiakov zapojených tried. Cieľom výletu bol hrad a skanzen v Starej Ľubovni so zámerom spoznať, ako žili naši predkovia v minulosti.
Skanzen
Žiaci obdivovali drevený kostolík, hračky, s ktorými sa hrali deti kedysi a spoznali aj prútenú metlu, čím sa žiaci vedeli prepojiť na dávne remeslá a predovšetkým na remeslá typické pre Rómov, ako napríklad drôtikárstvo či košikárstvo. Žiaci tried z 1. aj 2. stupňa, ktorí boli na výlet vybraní na základe ich vzorného správania, skvelej dochádzky do školy a svedomitých výsledkov, zasadli do drevených lavíc v starobylej budove školy ako za dávnych čias. Najmä mladší žiaci boli prekvapení, v akých domčekoch a s akým vybavením ľudia kedysi bývali.
Naši dvaja kasteláni hradu
Po skanzene sme sa vybrali na výšľap ku hradnémá kopcu, na ktorom je vybudovaný hrad Stará Ľubovňa. Síce sme sa museli občas v horúčave premáhať, výstup stál zato. Na hrade nás privítala princezná, ktorá nám prezradila, že nás čakajú stanovištia a úlohy. Určili sme si 2 kastelánov z našich radov - Martina a Alexa. Tí dostali na krk kľúč od hradu, ktorý využili na neskorších stanovištiach. Výklad princeznej sme počúvali, preto sme sa dozvedeli, že na hrade vedelo prebývať okrem majiteľa, správca hradu - kastelána, služobníctva aj 400 vojakov. Treba povedať, že úlohy na stanovistiach šli našim žiakom od ruky - zvládli kartovú hru, hľadanie pokladu v truhlici aj hľadanie portrétu kastelána Jána.
Zážitok bol umocnený výstupom na hradnú vežu, ktorá je vo výške 710 mentrov nad morom.
Najväčší úsech výletu
O dych nás všetkých obralo vystúpenie hradného sokoliara, ktorý sa predviedol s rôznymi dravcami. Nechýbal orol bielohlavý či najväčšia sova na Slovensku výr. Tieto vtáky sokoliara počúvali na slovo, no aj tak sme pred nimi mali rešpekt, keď nám prelietavali ponad hlavy. Až tak, že raz spadla lavička :)
Celý výlet sme ukončili osviežujúcim nanukom a pobrali sa po celom dni domov na Luník. Veľká vďaka patrí žiakom, ktorí sa zúčastnili výletu a boli vychovaní, slušní a len pani učiteľky presvedčili, že vybrať ich bolo správnym rozhodnutím. Rovnako veľká vďaka patrí pedagogickému dozoru, milému autobusárovi a Rade Európy za podporu aktivity, ktorou sme žiakom priblížili život kedysi.